Deň dôchodcov
V mesiaci októbri viac ako inokedy prejavujeme úctu k starším. Všímame si a zaujímame sa o život občanov, ktorým čas postriebril vlasy, dožili sa dôchodku a ktorých predchádzajúca práca i život zanechali trvalé hodnoty. Dňa 21. októbra 2012 sa snažili krátkym programom vyhladiť vrásky na tvárach našich starých mám a otcov aj deti našej materskej školy.
Naša babka a náš dedo
Máme babku. Takú inú.
Nepestuje zeleninu,
nevypeká, nevyšíva,
nevyvára ako divá.
Vôbec nemá sivé vlasy,
dáva si ich farbiť asi.
Hravo zvláda každý cvik,
jogu, zumbu, aerobik.
Podchvíľou si čosi značí
do poznámok v počítači.
Čo je pre mňa záhada:
päť jazykov ovláda!
Fejsbúk, skajp a internet,
to je celý babkin svet.
A nikto jej nevyčíta,
že je málo „babkovitá“.
Dedo je tiež taký „iný“.
Stvára s nami lotroviny,
venuje sa stavbe lodí,
tenis hráva, na golf chodí.
Krásne vie hrať na gitare
piesne nové, piesne staré.
Minule mu napadlo
zahrať s nami divadlo.
Najviac sa mi na ňom páči,
že sa vyzná v počítači
a čo neviem o svete,
to mi nájde na nete.
Každý vidí, každý cíti,
že je málo „dedkovitý“.
Naši starí rodičia,
tí nás div že nezničia,
behať, plávať, na výlet,
na korčule, a to hneď!
Či už v lete a či v zime
my sa s nimi nenudíme.
Nech sa im len dobre darí,
Nech nemajú čas byť starí!
Mária Štefánková ...... ..................